Your research : 343 Results for թ

Entries' title containing թ : 7703 Results

Ուղղահաւատութիւն, ութեան

s.

orthodoxy.


Ուղղաձայնութիւն, ութեան

s.

correct pronunciation.


Ուղղաձգութիւն, ութեան

s.

perpendicularity.


Ուղղամարզութիւն, ութեան

s.

orthopedy.


Ուղղամտութիւն, ութեան

s.

goodsense, probity, integrity, honesty, sagacity.


Ուղղաշնչութիւն, ութեան

s. med.

s. med. orthopnoea, orthopny.


Ուղղասացութիւն, ութեան

s.

sound doctrine.


Ուղղափառութիւն, ութեան

s.

orthodoxy , catholicism.


Ուղղընթաց

adj. fig.

straight (road);
just, virtuous.


Ուղղորդութիւն, ութեան

s.

perpendicularity.


Ուղղութիւն, ութեան

s. fig.

direction;
regularity;
rectitude, uprightness, integrity, justice, equity;
correction, rectification, adjustment, amendment;
redress, reformation;
direction, tendency;
— վարուց, moral tendency, conduct, morality, morals;
— բարուց, correction of morals;
գիրք ուղղութեանց, the Book of Jasher;
ածել յ—, to reclaim, to correct;
յ— գալ, to be reclaimed, corrected, to repent.


Ունակութիւն, ութեան

s.

cf. Ուն ;
habit, custom, accustoming, routine, practice;
ունակութեամբ, by routine, by rote;
ունակութեամբ յաղթի, custom conquers custom.


Ունայնաձայնութիւն, ութեան

s.

word or discourse void of meaning;
chatter;
erroneous doctrine.


Ունայնամտութիւն, ութեան

s.

empty-mindedness, senselessness, vanity, emptiness.


Ունայնասիրութիւն, ութեան

s.

love of vanity.


Ունայնութիւն, ութեան

s.

vanity;
inutility, futility;
ունայնութեան պաշտամունք, superstition;
ունայնութեանց ամենայն ինչ ընդունայն է, vanity of vanities, all is vanity.


Ունելութիւն, ութեան

s.

possession, dominion.


Ունեւորութիւն, ութեան

s.

richness.


Ունկնդրութիւն, ութեան

s.

listening;
audience;
auscultation;
obedience.


Ունողութիւն, ութեան

s.

possession;
power, authority;
շուրջ —, circuit, circumference.


Ուշաբարձութիւն, ութեան

s. med.

s. med. catalepsy.


Ուշաթափ

adj.

cf. Մտաթափ;
beside oneself, out of one's mind, having lost all sensation.


Ուշաթափ լինիմ

sv.

cf. Ուշաթափիմ.


Ուշաթափիմ, եցայ

vn.

to be out of one's wits;
to swoon or faint away.


Ուշաթափութիւն, ութեան

s.

amnesy.


Ուշեղութիւն, ութեան

s.

good memory, intelligence.


Ուշիմութիւն, ութեան

s.

presence or penetration of mind, readiness of wit, intelligence, sagacity;
acuteness.


Ուռթեմ, եցի

va.

to fertilize, to render fertile;
cf. Յուռթեմ.


Ուռութ, ոյ

s.

cf. Յուռութ;
sorcerer.


Ուսընդանութ

adv.

worn crosswise.


Ուսողութիւն, ութեան

s.

cf. Ուսումն;
mathematics.


Ուսումնականութիւն, ութեան

s.

mathematics.


Ուսումնասիրութիւն, ութեան

s.

studiousness, love of study;
phylomathy.


Շամբշութիւն, ութեան

s. fig.

folly, fury, mania, rage;
violent passion, love, fury, transport, gallantry, love intrigue;
debauchery, lewdness.


Շամշտութիւն, ութեան

s.

tetrarchy.


Շամրտութիւն, ութեան

s.

samaritanism, Samaritan sect.


Շանակնճիթ

adj.

dog-muzzled.


Շանթ, ից

cf. Շանդ.

• . ի հլ. (գրուած նաև շանդ) «կայ-ծակ» Յոբ. լը. 35. Եւս. քր. «երկնառաք կը-րակ» Նար. յովէդ. «կրակի կայծ և ատրաշէկ երկաթ» Յոբ. խա. 10. Զքր. կթ. «մետաղի ձոյլ և սրանից 3/︎ քանքարի ծանրութիւն» Եփր. թգ. 425. Սիրաք. խբ. 18. «հրավառ տաք» Վստկ. 186. որից շանթի կամ շանդի «կայծակ» Շիր. էջ 44, 47, Փիլ. Նիւս. բն. շանթահար Խոր. շանթընկէց Ոսկ. հռ. շանթե-ոանդն Մծբ. էջ 296, շանթիք Կոչ. էջ 98 (այս երկուսի մասին տե՛ս ՀԱ 1913, 345-6). շանթակեաց (ուղղելի շանթընկէց կամ շան-թակէզ) Ոսկ. ա. տիմ. ժե.-նոր բառեր են շանթառաք, շանթարգել, շանթահարել։

• ՆՀԲ լծ. լտ. scintilla «կայծ» (նոյնո նաև Canini, Et. etym. 222)։ Տէրվ. Altarm. 29 և Նախալ. 111 սանս. cand. caniçčand «փայլիլ», čandana «լուսին», ւն ϰά́νδαρος«ածուխ», ἐανϑός «շէկ, խառ-տեաշ», լտ. in-cendo, candere, candela ևն բառերի հետ՝ հնխ. skad, skand «վա-ռիլ» արմատից։ Նոյն համեմատութիւնը անկախաբար տալիս է Bugge KZ 32, 57 և IF 1, 441։ Հիւբշ. 479 սրանց հետ յիշում է նաև լտ. scintilla «կայծ». ռաւռ բոլորն էլ անապահով է համարում։ Հիւնք. շնթել բայից։ Jensen, Hitt. u. Arm. 118, 153, ՀԱ 1904, 184 հաթեան

• Sanda (յն. տառադարձութեամբ ἕανδα) «Օդի, մանաւանդ Կայծակի աստուած»։ (Նոյնը կրկնում է Roth ՀԱ 1927. 744 գրելով šantaš)։ Վերջին անգամ Walde 121 (որից նաև Boisacq 405, Pokorny 1, 352) յիշում են Bugge-ի մեկնութիւնը և անապահով են գտնում, որովհետև ո՛չ միայն նախաձայնը, այլ և վերջաձայն ատամնականը համապատասխան չեն բառիս հնխ. sqend-ձևի հետ։ (Ըստ իս այս արմատի հյ. համապատասխանն է խանդ՝ որ տե՛ս)։ Petersson LUA 1915, 3 և 1916, 47 (տե՛ս Pokorny 1, 368) հնխ. k'eu-«լուսաւորել» արմատից հմմտ. սանս. çona-«կարմիր», զնդ. sūrəm «առաւօտը կանուխ» ևն, ինչպէս և հյ. շուք, լող, նշոյլ։ Պատահական նը-մանութիւն ունին լիթ. šuntu, šuta šusti, լեթթ. sutu, հբգ. siodan, անգսք. séoϑan, մբգ. söt, որոնց հիմնական նը-շանակութիւնն է «եփել, շոգիով խաշել» (բալթեան նախաձևը *šuntō. Trautmann 310)։ Պատահական է նաև չին. ❇s šan3 «կայծակ, շանթ»։

• ԳՒՌ.-Հճ. շանթել «դևերի հարուածելը». Երև. շա՛նթէլ, Ագլ. շա՛նթիլ «խայթել, կսկր-ծեցնել», Շլ. լա՛նթէլ «այրել, խարել»։

• ՓՈԽ.-Վրաց. მანთი շանթի «ատրաշէկ եր-կաթ», დამანთვა դաշանթվա «դրոշմել, դամ. ղա զարնել»։


Շանթական, ի, աց

adj. chem.

fulminating, fulminant;
թթուուտ, fulminic acid.


Շանթակէզ

adj.

burning like a thunderbolt;
— առնել, to fulminate, to strike with lightning;
— լինել, to be lightning-struck.


Շանթահար, աց

adj. adv.

thunder-struck;
with a thunder-clap;
like a clap of thunder;
— լինել, to be struck by lightning, to be thunder-struck.


Շանթահար առնել

sv.

cf. Շանթահարեմ.


Շանթահարեմ, եցի

va.

to fulminate, to strike with lightning.


Շանթահարութիւն, ութեան

s.

thunder-clap;
a peal of thunder.


Շանթաձիգ

cf. Շանթընկէց.


Շանթարգել

s.

conductor, lightningrod.


Շանթեքար, ի

s.

meteoric stone, meterolite;
cf. Երկնաքար;
cf. Օդաքար.


Շանթընկէց

adj. fig.

thundering;
fulminating;
— բարկութիւն, thunder, cf. Շանթ, cf. Կայծակն;
— ամպք, thunder-cloud.


Շառագունութիւն, ութեան

s. fig.

red, redness;
flush, blush, shame, bashfulness.


Շառափնաթափ

adj.

emitting rays.


Definitions containing the research թ : 4327 Results