Your research : 505 Results for ո

Entries' title containing ո : 10000 Results

Աղետաւոր (ի, աց)

adj.

cf. Աղէտաւոր.


Աղերսաբանութիւն (ութեան)

s.

supplication, entreaty, instance.


Աղերսարկու (աց)

adj.

suppliant.


Աղերսարկութիւն (ութեան)

s.

cf. Աղերսանք.


Աղէթափութիւն (ութեան)

s.

hernia.


Աղէխորով

adj.

pitiable, worthy of compassion;
afflicted with grief;
heart-breaking.


Աղէկոտոր

adj.

pitiable, that excites compassion.


Աղէտակոծ

adj.

cf. Աղէտաւոր.


Աղէտաւոր

adj.

fatal, calamitous, bringing evil, disastrous, grievous, mournful;
full of misery, piteous, exciting pity.


Աղիողորմ

adj.

miserable, pitiable, unfortunate, calamitous, grievous.


Աղիւսագործ

s.

brick-maker.


Աղիւսագործութիւն (ութեան)

s.

the employment, the art of making bricks.


Աղիւսարկութիւն (ութեան)

s.

cf. Աղիւսագործութիւն.


Աղիւսարկու

s.

brick-maker.


Աղխատրոյզ

adj.

rude, barbarous, coarse, uncivilised, gross;
that has a disagreeable sound.


Աղծապղծութիւն (ութեան)

s.

unchastity, lewdness.


Աղկաղկութիւն (ութեան)

s.

indigence, destitution, poverty, beggarliness.


Աղկիոն (աց)

s.

kingfisher;
halcyon.

• (սեռ.-ի) «մի տեսակ ծովային թռչուն, ծոված, alcedo hispida, alcedo smyrnensis L» Վեցօր. 169, 170. աղկիոնիդաս աւուրք (յն. αλϰυονίοες ήμεροι, ǰours alcyoniques) «ձմեռային արե-վադարձից 7 օր առաջ և 7 օր յետոյ եղած շրջանը, երբ ծովը խաղաղ է լինում և աղ-կիոնը բոյն է շինում» Վեցօր. 170 (զանա-ղան սխալ գրչութիւններով՝ որ տե՛ս Վար-դանեան ՀԱ 1922, 653)։

• -Յն. ἀλϰνων կամ ἀλϰνών, նոյն նշ. որից փոխառեալ են նաև լտ. halcyon, alcyon, ֆր. alcуon (իբր «martin-pècheur ձկնորս ճայ»), վրաց. აღვუნი ալկունի ❇зиморo. докъ, иванокъ»։ Յոյն բառը ժողովրդական ստուգաբանութեամբ մեկնուել է ἅλς ծով-ωέω «յղանալ, ծոցումը կրել» բառերից. գիտական ստուգաբանութեան զանազան փորձեր տե՛ս Boisacq, էջ 45-46։-Հիւբշ. з4ρ.

Ուղիղ մեկնեց նախ ՆՀԲ։


Աղճատաբանութիւն (ութեան)

s.

talkativeness, loquacity, garrulity.


Աղմկայոյզ

adj.

cf. Աշմկասէր.


Աղմկութիւն (ութեան)

s.

cf. Աղմուկ.


Աղմուկ (մկի, աւ, աց)

s.

alarm, noise, uproar, tumult, bustle;
squabble, fray, scuffle, broil, quarrel, contest;
disorder, confusion;
clamour, riot, rising, sedition, revolt, revolution;
plot, intrigue;
— առնել՝ յարուցանել, յարուցանել աղմուկս շփոթից, աղմուկս յուզել, to trouble, to disturb, to alarm, to embroil, to excite to mutiny or sedition;
զաղմկաւ լինել, to be troubled, in confusion, agitated, embroiled.


Աղու

adj.

soft, sweet, agreeable, affable;
delicious, tender, delicate;
knavish, dodge.


Աղուամազ

s.

soft hair, down;
hair.


Աղուաշ (ի)

adj.

cf. Աղուաշիկ.


Աղուաշիկ

adj. s.

adj. s. half-witted, apish, trifling, silly, that plays the fool;
ninny, simpleton.


Աղուաշութիւն (ութեան)

s.

silliness, buffoonery, foolery, low jesting.


Աղուեսաբարոյ

adj.

cunning, artful, crafty.


Աղուեսացաւ

s.

alopecia, fox-evil.


Աղուեսենի (նւոյ, նեաց)

s.

skin of a fox, fox-case.


Աղուէս (եսու, ուց)

s.

fox;
կորիւն աղուեսու, fox's cub.


Աղութիւն (ութեան)

s.

saltness.


Աղուհացք (ացից)

s. pl.

s. pl. lent


Աղուճակ (ի)

s.

rock-salt.


Աղունք (ունց)

s. pl.

s. pl. bitterness, grief, trouble;
crime.

• «աղէտ, եղեռն». Պիտ. 408-9. Փիլ. (ստէպ). կայ միայն հոլովեալաղունք, աղունց, աղունս ձևերով. ՆՀԲ դնում է եզ. ուղ. աղուն. ըստ հոլովման պէտք էր դնել աղն, ն հլ։

• բուն ծագումը տե՛ս Յակինթ բաւի տակ։-Աճ.


Աղուութիւն (ութեան)

s.

sweetness, insinuation;
knavery, craft.


Աղուրայ

s.

slip, cutting (to plant), layer.


Աղուրի (րեաց)

s.

cf. Աղուրայ.

• (յգ. սեռ. աղուրեաց) «որթի տաշ-տաթաղ անելու ճիւղը» Փիլ. լիւս. 164, որ և աղուրայ Վստկ. 143. ռմկ. յգ. աղուրայնի, ռեռ. աղուրայնոյ Վստկ. 61. նոյն է նաև աղօր «սերունդ, շառաւիղ» Մագ. թղ. էջ 205 (տե՛ս իմ Հայ. նոր բառեր, հտ. բ)-

• ԳՒՌ.-Զարմանալի է, որ բառս պահուած է Այնթապի թրքախօս հայոց մէջ ախըրա, ա-խուրա ձևով. ախըրա եաթըրմագ «որթը տաշ-տաթաղ անել» (Բիւր. 1900, էջ 668). ուրիշ տեղ չեմ պատահած այս հազուագիւտ բառին։


Աղջամուղջ (մղջաւ)

s.

darkness, obscurity.


Աղջկորդի (դւոյ)

s.

bastard.


Աղջութիւն (ութեան)

s.

cf. Աղջամուղջ.


Աղջուր (ջրոյ)

s.

brine;
the action of salting in brine.


Աղտաղտուկ

adj.

salt, saline, brackish.


Աղտաղտուկք

s. pl.

s. pl. salt-mine.


Աղտեղացուցանեմ (ուցի)

va.

to soil, to dirty, to stain, to besmear with filth or grease, to befoul, to bedaub, to sully, to tarnish, to grease.


Աղտեղութիւն (ութեան)

s.

greasiness, dirtiness, foulness, stain, impurity;
turpitude, excess;
sweepings;
excrement;
տուն աղտեղութեան, privy, necessary;
անօթ աղտեղութեան, chamber-pot or utensil.


Աղտոր

s.

sumach-tree;
sumach.

• «մի տեսակ թթու բոյս, որի փո-հին Կովկասում և Պարսկաստանում ձուածե-ղի, ձկան և լուլա քաբաբի վրայ են ցանում. rhus coriaria, սմաղ, սօմաք, (որ է ասոր. [syriac word] ︎ sūmāqā և նշանակում է բուն «կար-միր») Խոր. աշխ. Մխ. բժշ. ռամկաբար գրւում է նաև ախտոր, աղտուր։


Աղցաւոր

adj.

miserable, wretched, sorrowful;
raging, violent.


Աղցաւորութիւն (ութեան)

s.

wretchedness, misery.


Աղքատակերութիւն (ութեան)

s.

act of spoiling the poor, extortion of the poor.


Definitions containing the research ո : 3483 Results