Your research : 505 Results for ո

Entries' title containing ո : 10000 Results

Աթոռակցութիւն (ութեան)

s.

company on the same throne.


Աթութայք (յից)

s. pl.

s. pl. elements, letters, characters, alphabet.


Ալաւունք

s. pl.

s. pl. cf. Ալաւսունք.

• «բազմաս-տեղք, բոյլք համաստեղութիւնը» Հին բռ. Ճառընտ. Վրք. և վկ. ա. 682. -երկու ձևերից մին սխալ գրչութիւն է։

• Բառ. երեմ. էջ 7 գրում է ալասուն և մեկնում է «բազմատաղ»! Ալիշան, Հին հաւ. էջ 114 մեկնում է «Սայլն» (Մեծ արջ)։


Ալաւսունք

s. pl.

s. pl. the pleiades or pleiads;
cf. Բազմաստեղք.

• «բազմաս-տեղք, բոյլք համաստեղութիւնը» Հին բռ. Ճառընտ. Վրք. և վկ. ա. 682. -երկու ձևերից մին սխալ գրչութիւն է։

• Բառ. երեմ. էջ 7 գրում է ալասուն և մեկնում է «բազմատաղ»! Ալիշան, Հին հաւ. էջ 114 մեկնում է «Սայլն» (Մեծ արջ)։


Ալեւոյթ (ութի)

s.

cf. Ալեւորութիւն.


Ալեւոր (աց)

s.

gray-haired;
old man.


Ալեւորիմ (եցայ)

vn.

to grow gray-haired, to grow old.


Ալեւորութիւն (ութեան)

s.

old age, the state of being gray-haired.


Ալէլուիա

s.

hallelujah.


Ալէծուփ (Ալէկոծ)

adj.

subject to tempests, tempest-beaten, floating, agitated, troubled;
— առնեմ cf. Ալէկոծեմ;
— լինիմ, cf. Ալէկոծիմ.


Ալէկոծեմ (եցի)

va.

to beat to and fro;
to agitate violently, to trouble.


Ալէկոծիմ (եցայ)

vn.

to float, to chafe, to grow troubled or agitated.


Ալէկոծութիւն (ութեան)

s.

agitation of the sea, storm, tempest;
trouble, agitation.


Ալէկոծումն (ման)

s.

cf. Ալէկոծութիւն.


Ալոճ (ից)

s.

a small medlar.

• (որ և ալուճ) «մի տեսակ վայրի պտուղ է ֆր. azerole» Վստկ. 155, որից ալոճի «նոյնի ծառը. ֆր. azεrolier» Բժ»։

• = արևել. թրք. ❇ aluǰ, թրք. haləǰ նոյն նշ.-Հիւբշ. 261։

Ուղիղ մեկնեց նախ ՀՀԲ։ Մեր բառը ԳԴ համեմատում է պրս. [arabic word] aluča «սալոր» բառի հետ, որ սակայն այս-տեղ կապ չունի և ծագում է պրս. [arabic word] álū «սալոր» բառից՝ ča նուազականով։ Բայց կարելի է որ վերի թրք. alul ձևը ծագած լինի նոյն պրս. բառից։ Bötticher, Arica 94 և 199 և Lag. Ges. Abhd. 44 պրս. alu «սալոր» բա-ռից։ Lag. Arm. stud. էջ 188 թրք. [other alphabet]

• ԳՒՌ.-Ախց. Երև. Կր. ալօճ, Ռ. Սեբ. ալօջ, Մշ. ալուճ, Ասլ. ալէօչ, Խրբ. Հճ. Տիգ. ալուջ, Ոզմ. ալըչ, որից ալոչիկ, Սս. «լեռնային ա-լոճ»։


Ալոճենի

s.

small medlar-tree.


Ալոջ (ի, աց)

s. zool.

s. zool. she-kid.


Ալուց (ալցի)

s. adj.

s. adj. hollow, cavity, inside;
hollow, interior, deep.


Ախատրոյզ

adj.

highwayman;
indocile, ferocious.


Ախմարագոյն (գունի, ից)

adj.

very ignorant.


Ախմարութիւն (ութեան)

s.

cf. Տխմարութիւն.


Ախոյան (ի, ից, աց)

s.

antagonist, adversary, opponent;
rival, competitor;
champion, hero;
triumpher.


Ախոյեան (ենի, ից)

s.

cf. Ախոյան.


Ախոյանաբար

adv.

as an antagonist;
valiantly, heroically.


Ախոնդանոտ

adj.

hypochondriac.


Ախոնդանք (դանաց)

s. pl.

s. pl. cf. Ախոնդիք.


Ախոնդիք (դեաց, դաց)

s. pl.

s. pl. hypochondria;
entrails, intestines, pluck.


Ախոռապան (աց)

s.

groom.


Ախոռապետ (աց)

s.

equerry;
groom.


Ախորժ

adj. adv.

savoury;
sweet, agreeable, delicious;
— բանք, agreeable words;
— վայրք, enchanting places;
— յօժարութեամբ, with great pleasure, willingly.

• , ի հլ. «հաճելի, հաճոյական» Ա-գաթ. «հաճոյք», ախորժակ, յօժարութիւն» Յհ. կթ. Յանայ. Յհ. իմ. «դժուարին1» Մագ. գամագտ. որից ախորժակ «քաղցր, հաճելի» նար. Յհ. կթ. Նար. «մտադիւր» Փարպ. «սըր-տի բերմունք, ցանկութիւն» Խոր. Յհ. կթ. кգործ, զբաղմունք» Փիլ. Խոր. Պիտ. (նոր գրականում «մասնաւորապէս՝ ուտելու և ընդհանրապէս՝ մի բան անելու փափագ, ցանկութիւն»). ախորժական «հաճելի» Ոսկ. Եզն. ախորժել «սիրել, փափագիլ, հաւանիլ» ՍԳր. Եզն. Ոսկ. (կայ նաև ախորժալ Փարպ. Ոսկ. յհ. ա. 24. ախորժիլ Մագ. ժա), ախոր-ժութիւն Ոսկ. մտթ. և Եփես. ախորժակութիւն Դիոն. Փիլ. անախորժ Նար. Մագ. անախոր-ժական Ոսկ. մ. գ. 14. չախորժական Եզն. չարախորժակ Պիտ. բարեախորժ Եզն. մարմ-նախորժ Թէոփ. խ. մկ. յարախորժելի Նար. յօժարախորժ Սարկ. աղ. Գր. հր. մարդաչա-խորժ «անմարդասէր, մարդատեաց» Ոսկ. ես. 154 (գրուած է մարդաչախոժ)։

• = Իրան. *ā-xuarza-ձևից, որ կազմուած է a մասնենով *xuаrza-բառից. հմմտ. պհլ. [arabic word] xvārak կամ xvālak<*xuarδak< xuarza-ka «քաղցրութիւն, երջանկութիւն», xuarzlsь «քաղցրագոյն», զնդ. xuaгəzišta-(գերադր.) «ամենաքաղցր, ամենահամեղ». ռաս. xorz «լավ», պրս. [arabic word] xvālīdan (*xuarδ<*xuarz) «ճաշակել, համ առնել». [arabic word] xvālī «կերակուր», [arabic word] xvālīgar «Խոհարար» (Horn § 500, Bartholomae, Altir. Wört. 1874)։ Վերջին պրս. բառերի վրայ տե՛ս և խոհ։

• Բագրատունի, Քերակ. զարգ. 1470 իբր անխորշ, անխորշելի։ Հիւնք. յօժար բա-

• ռից։ Kорщъ, թրգմ. Մշակ 1914, л 122 հպրս. *xwardya ենթադրեալ ձևից։ Ուղիղ մեկնեց Nyberg, Hilfsbuch d. Pehlevi II, էջ 137։


Ախորժք (ից)

s. pl.

s. pl. appetite;
desire, wish;
savour, taste;
satisfaction, pleasure;
ըստ մտացն ախորժից, ըստ ախորժից իմն, capriciously.


Ախորժաբար

adv.

with appetite;
with pleasure, readily, willingly.


Ախորժաբեր (աց)

adj.

appetising, attractive.


Ախորժալից

adj.

full of pleasure, agreeable.


Ախորժալուր

adj.

who grants;
accords, listens willingly;
pleasurable to the ear, gratifying.


Ախորժակ (աց)

s.

taste;
appetite;
affection, will, inclination, willingness;
passion, sentiment;
ունել —, to be hungry;
to have a taste;
չունել — իմիք, to have a taste for nothing;
պակասութիւն ախորժակի, want of appetite;
ախորժակաւ ուտել, to eat with appetite;
շարժել՝ բանալ զախորժակ, to excite the appetite;
բառնալ զախորժակ, to take away the appetite;
ընտիր՝ կիրթ —, անկիրթ —, good, bad taste;
ըստ իմոյս ախորժակի, according to my taste.


Ախորժական (ի, աց)

adj.

pleasing, agreeable, sweet, amiable, delightful.


Ախորժահամ

adj.

pleasing to the taste, savoury, sweet;
good to eat, savoury.


Ախորժաճաշակ

adj.

cf. Ախորժահամ.


Ախորժանք (նաց)

s. pl.

s. pl. appetite;
desire, pleasure;
ախորժանօք, with appetite;
with pleasure.


Ախորժելի (լւոյ, լեաց)

adj.

desirable, pleasing, agreeable.


Ախորժեմ (եցի)

va.

to taste of, to relish, to like;
to love, to take pleasure in;
to desire, to aim at;
ոչ —, to take a disgust for or to;
Թէ ախորժէք, if you please.


Ախորժեցուցանեմ (ուցի)

va.

to inspire gratification, taste, pleasure.


Ախորժիմ (եցայ)

vn.

cf. Ախորժեմ.


Ախորժութիւն (ութեան)

s.

pleasure, taste.


Ախտաբանութիւն (ութեան)

s.

pathology.


Ախտաբոյժ (բուժի, ժից)

s. adj.

s. adj. physician;
that cures diseases, restorative.


Ախտաժէտութիւն (ութեան)

adj.

bad temperature, indisposition, languor, sickness, cacochymia.


Ախտակրութիւն (ութեան)

s.

illness, sickness, distemper;
suffering.


Ախտակցութիւն (ութեան)

s.

compassion, pity;
vice, passion.


Definitions containing the research ո : 3483 Results